{"id":12902,"date":"2022-05-05T22:52:18","date_gmt":"2022-05-05T13:52:18","guid":{"rendered":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/?p=12902"},"modified":"2022-05-05T22:52:21","modified_gmt":"2022-05-05T13:52:21","slug":"lao-hamutuk-husu-pn-hodi-la-aprova-proposta-orsamentu-retifikativu","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/2022\/05\/05\/lao-hamutuk-husu-pn-hodi-la-aprova-proposta-orsamentu-retifikativu\/","title":{"rendered":"La\u2019o Hamutuk Husu PN Hodi La Aprova Proposta Orsamentu Retifikativu"},"content":{"rendered":"\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong><em>Reportajen Zevonia Vieira <\/em><\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Iha loron 4 Maiu 2022, Lao Hamutuk submete karta aberta ba Komisaun C no Deputadu\/a hotu iha Parlamentu Nasion\u00e1l kona-ba Proposta Orsamentu Retifikativu ba Lei Orsamentu Jer\u00e1l Estadu 2022. Maske Governu la loke oportunidade ba sosiedade siv\u00edl atu submete Submisaun ba proposta ne\u2019e, ami konsidera importante atu hato\u2019o ami nia preokupasaun ho proposta refere hodi bele ajuda Deputadu\/a sira atu halo desizaun di\u2019ak liu. Submisaun kompletu bele asesu, iha aneksu.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Iha loron 26 Abril, <a href=\"https:\/\/www.laohamutuk.org\/econ\/OGE22\/OR\/220426GovCoM-OR2022te.pdf\">Konsellu Ministrus deside<\/a> atu husu Parlamentu Nasional atu aumenta OJE 2022 promulga ona ho despeza foun ba biliaun $1,13 hodi finansia medidas balun, inklui kriasaun Fundu dos Kombatentes de Libertasaun Nasional (FCLN) ho val\u00f3r $1 bilaun.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Liuhusi komunikadu imprensa ne\u2019ebe Neon Metin asesu, La\u2019o Hamutuk esplika katak prosesu atu diskute proposta ida ne\u2019e ho tempu limitadu tebes tanba hafoin pedidu husi Governu atu aprova ho lalais, iha loron 29 Abril Parlamentu deside atu halo debate kona-ba proposta ida ne\u2019e ho kar\u00e1kter urj\u00e9nsia. Governu justifika pedidu ida ne\u2019e ho razaun katak medidas ne\u2019eb\u00e9 propoin iha Orsamentu Retifikativu presiza kedas atu responde ba situasaun ekon\u00f3miku atu\u00e1l. Rezultadu mak katak Komisaun sira sei halo audi\u00e9nsia durante 3-5 Maiu, no debate iha plen\u00e1ria Parlament\u00e1r iha loron 9-13 fulan Maiu.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Bainhira hetan aprovasaun, OJE 2022 retifika sei sa\u2019e liu biliaun $3, 2. Montante ne&#8217;e boot liu iha ist\u00f3ria Timor-Leste nian Pol\u00edtika orsament\u00e1l. Orsamentu 2022 hetan finansia ho transfer\u00e9nsia biliaun $2, 4 husi Fundu Petrol\u00edferu, liu dala haat Rendimentu Sustent\u00e1vel Estimadu. Nune\u2019e La\u2019o Hamutuk preokupa ho proposta ne\u2019eb\u00e9 Governu propoin hodi foti desizaun ne\u2019eb\u00e9 sei f\u00f3 impaktu boot ba sustentabilidade finansas estadu, ho maneira ne\u2019eb\u00e9 ansi demais no la mai ho urj\u00e9nsia klaru.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">La\u2019o Hamutuk la haree razaun forte atu justifika pedidu urj\u00e9nsia ne\u2019eb\u00e9 Parlamentu Nasion\u00e1l aprova tiha ona. Maske Governu deskreve katak Orsamentu Retifikativu ida ne\u2019e presiza atu responde ba situasaun urjente, realidade mak programa sira ne\u2019eb\u00e9 Governu propoin la\u2019\u00f3s urjente no apoiu ba ema vulneravel hetan parte ki\u2019ik de\u2019it husi proposta ida ne\u2019e. Tuir proposta ne\u2019e, ema kiak sei hetan de\u2019it 8% husi transfer\u00e9nsia foun ne\u2019e, liu husi programa<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image size-large\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" width=\"777\" height=\"380\" src=\"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-content\/uploads\/2022\/05\/WhatsApp-Image-2022-05-05-at-11.18.57-AM.jpeg\" alt=\"\" class=\"wp-image-12903\" srcset=\"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-content\/uploads\/2022\/05\/WhatsApp-Image-2022-05-05-at-11.18.57-AM.jpeg 777w, https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-content\/uploads\/2022\/05\/WhatsApp-Image-2022-05-05-at-11.18.57-AM-300x147.jpeg 300w, https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-content\/uploads\/2022\/05\/WhatsApp-Image-2022-05-05-at-11.18.57-AM-768x376.jpeg 768w, https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-content\/uploads\/2022\/05\/WhatsApp-Image-2022-05-05-at-11.18.57-AM-640x313.jpeg 640w, https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-content\/uploads\/2022\/05\/WhatsApp-Image-2022-05-05-at-11.18.57-AM-681x333.jpeg 681w\" sizes=\"auto, (max-width: 777px) 100vw, 777px\" \/><figcaption><em>grafik analize OR 2022. [Foto: Dokumentu Lao Hamutuk | 05.05.2022]<\/em><\/figcaption><\/figure>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">subs\u00eddiu ba kada uma kain, programa UKL+, no edukasaun hetan 1%. Maioria (89%) husi proposta ida ne\u2019e sei f\u00f3 ba Fundu dos Kombantentes de Libertasaun Nasion\u00e1l.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Se Governu haree iha duni urj\u00e9nsia atu realiza programa foun husi proposta ne\u2019e, iha dalan ne\u2019eb\u00e9 eziste ona ba Governu atu uza osan husi OJE 2022 aprovadu. Lei Enkuadramentu Orsament\u00e1l loke dalan ba Governu atu muda alokasaun balun la ho kria Orsamentu Retifikativu. Al\u00e9inde ne\u2019e, Fundu Kontinj\u00e9nsia iha OJE 2022 aprovadu hetan ona alokasaun tokon $29.5; fundu ida ne\u2019e sufisiente atu selu ba maioria husi programa foun ne\u2019eb\u00e9 Governu propoin (Fundu FCLN de\u2019it nud\u00e1r transfer\u00e9nsia eskala boot ne\u2019eb\u00e9 presiza hetan transfer\u00e9nsia foun).<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">\u201cAmi preokupa katak proposta ne\u2019e bele hamosu tend\u00e9nsia perigozu, katak prosesu OJE ne\u2019eb\u00e9 estabelese iha Lei Enkuadramentu Orsament\u00e1l bele ignora se bainhira iha motivasaun pol\u00edtika. Tuir rezultadu husi eleisaun Prezidensi\u00e1l liu ba, Dr. Ramos Horta sei hala\u2019o funsaun nud\u00e1r Prezidente Rep\u00fablika foun ba Timor-Leste hafoin toma pose iha 20 de Maiu 2022. Rezultadu eleisaun la bele sai razaun ba Governu atu f\u00f3 presaun ba PN atu pasa lejizlasaun no hetan promulgasaun husi Prezidente Rep\u00fablika atu\u00e1l, ho maneira lalais ne\u2019eb\u00e9 la iha oportunidade atu diskute ho kle\u2019an.\u201d, hateten iha komunikadu imprensa<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Kona-ba Fundu dos Kombantentes de Libertasaun Nasion\u00e1l, ami haree katak informasaun ne\u2019eb\u00e9 Governu fahe la kompletu. Ami preokupa katak Governu propoin atu kria ho lalais Fundu foun ida ne\u2019e, la ho detallu kona-ba jestaun Fundu refere. Seidauk iha dekretu-lei ne\u2019eb\u00e9 jere Fundu ne\u2019e, no tuir Governu nia Plano Legislativo 2022seidauk iha planu atu kria rejime leg\u00e1l durante tinan ne\u2019e. Kriasaun FCLN la&#8217;\u00f3s urjente, no ami konsidera katak mudansa ba mekanizmu atu f\u00f3 apoiu ba veteranu sira no estrutura OJE no finansas estadu ba futuru di\u2019ak liu bele diskute ho kle\u2019an tan. Se bainhira Parlamentu hala\u2019o debate kona ba proposta ida ne\u2019e ho kar\u00e1kter urj\u00e9nsia, la iha tempo sufisiente atu konsidera ho kle\u2019an impaktu ruma ne\u2019e.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Bazeia ba preokupasaun sira iha leten, iha ami nia submisaun La\u2019o Hamutuk sujere atu Parlamentu Nasion\u00e1l atu la aprova proposta Orsamentu Retifikativu. Ami hein katak hafoin Parlamentu rejeita proposta Orsamentu Retifikativu, Governu no Parlamentu bele diskute no deside se Timor-Leste presiza lejizlasaun foun atu fasilita apoiu efetivu ba grupu vulneravel sira.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Reportajen Zevonia Vieira Iha loron 4 Maiu 2022, Lao Hamutuk submete karta aberta ba Komisaun C no Deputadu\/a hotu iha Parlamentu Nasion\u00e1l kona-ba Proposta Orsamentu Retifikativu ba Lei Orsamentu Jer\u00e1l Estadu 2022. Maske Governu la loke oportunidade ba sosiedade siv\u00edl atu submete Submisaun ba proposta ne\u2019e, ami konsidera importante atu hato\u2019o ami nia preokupasaun ho [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":12903,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"om_disable_all_campaigns":false,"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"amp_status":"","footnotes":""},"categories":[63],"tags":[],"class_list":["post-12902","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-notisia"],"aioseo_notices":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12902","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=12902"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12902\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":12904,"href":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/12902\/revisions\/12904"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-json\/wp\/v2\/media\/12903"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=12902"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=12902"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=12902"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}