{"id":3343,"date":"2020-05-02T12:59:58","date_gmt":"2020-05-02T12:59:58","guid":{"rendered":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/?p=3343"},"modified":"2020-05-02T13:00:00","modified_gmt":"2020-05-02T13:00:00","slug":"covid-19-rendimentu-ba-grupu-produsaun-masin-iha-ulmera-tun","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/2020\/05\/02\/covid-19-rendimentu-ba-grupu-produsaun-masin-iha-ulmera-tun\/","title":{"rendered":"Covid-19, Rendimentu Ba Grupu Produsaun Masin Iha Ulmera Tun"},"content":{"rendered":"\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><strong><em>Reportazen Francisco JDA <\/em><\/strong><\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Diversifika ekonomia nu&#8217;udar parte importante hodi hamenus kiak iha Timor-Leste, bainhira halo ajustamentu ba inflasaun, dotasaun orsamental ba area importante hirak ne\u2019e tun ona. Iha oportunidade ba governu hodi versifika ekonomia aliened setor petroliu, hodi loke oportunidade empregu iha area sira seluk hosi eknomia, hamenus kiak no enkorajza kreximentu ne\u2019ebe inklusivu no sustentavel liu. <\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Depois de moras Covid-19 daet mai Timor-Leste no implenta\nEstadu Emerjensia [EE], maluk sira ne\u2019ebe moris hosi negosiu kiik sira, afeta\nduni ba sira nia negosiu tanba laiha hetan rendimentu ne\u2019ebe naton ba sira. <\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Neon Metin halo entrevista ho Tekniku Grupu Produsaun Masina\niha Ulmera \u2013 Liquisa, ne\u2019ebe hanesan mos negosiante faan masin, Antoninho dos\nSantos Coreia hateten bainhira seidauk iha estadu emerjencia masin ne&#8217;eb\u00e9 nia\nfaan kada loron bele hetan $10.00 no bele liu, maibe bainhira moras Corona ne\u2019e\ndaet mai Timor no iha situasaun estadu emerjensia fo duni impkatu la diak ba\nnia rendimentu. <\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><em>&#8220;Estadu Emerjencia ne&#8217;e movimentu m\u00f3s la iha liu, maib\u00e9 so ema presiza de&#8217;it mak foin bele hola dalaruma loron ida hetan $2.00 ou $5.00\u201d,<\/em> hateten Antoninho dos Santos Coreia iha Rotunda Ulmera Likisa, 02\/05<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Antoninho haktuir masin ne\u2019ebe sira produs, loron-loron koo\ntasi ben, hodi hatene progresu hosi tasi been atu sai masin fatuk, hodi hatene pronto\nona ka sedauk. Habai no bainhira maran raut hamutuk to\u2019o 10 toneladas depois\ntelefone ba kompania hodi sosa. <\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Produsaun masin hahu hosi inisiativa pesoal, bainhira hahu\nprodus masin, hafoin ne\u2019e hetan apoiu hosi governu hodi fasilita ekipamentu\nbalun no kria kondisaun ba Grupu Produsaun Masin. <\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><em>&#8220;Atu hetan rendimentu fulan nian ne&#8217;e la iha, tanba ida ne&#8217;e grupu rasik mak jere. Hein de&#8217;it masin ne&#8217;eb\u00e9 koileta kompania mai foti maib\u00e9 kompania nafatin hare ba tempu masin nian remata foin ami hatama lista ba sira, hodi konfirma toneladas hafoin bele foti osan no ami fahe osan tuir montante ne&#8217;eb\u00e9 hetan hosi kompania\u201d,<\/em> esplika Antoninho<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Total ema ne\u2019ee involve iha Grupu Produsaun Masin hamutuk ema\nnain 32, hosi numeru ne\u2019ebe mak serbisu iha produsaun masin maioria feto. <\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Tuir relatoriu OXFAM nian hatudu katak mais menus 70% hosi\npopulasaun hetan sira nia rendimentu hosi setor agrikultura maibe total\nrendimentu sira iha setor ne\u2019e kuaze la sae no mos laiha sinal forte katak ema\nbalun halo tranzisaun lalais hodi sai hosi setor agrikultura, tanba numeru\numakain ne\u2019ebe depende ba agrikultura nudar fonte principal hodi hetan rendimentu\nso tun oituan deit (hosi 76% iha 2010 to\u2019o 69% iha 2015)<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Diversifikaaun ekonomika ne\u2019ebe uza abordajen kraik ba leten\nba dezenvolvimentu, fo dalan alternativu hodi dezenvolve Timor-Leste nia\nekonomia. Seitor diferente presiza abordajen diferente maibe iha mos nesesidade\nbalun ne\u2019ebe hanesan hodi hadiak povu nia produtividade. <\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Iha referensia hosi nasaun Kambodia katak iha tempu ne\u2019ebe\nmenus hosi tinan 7, sira konsege hamneus nivel kiak ho sorin-balun, hosi 53%\niha 2004 to\u2019o 21% iha 2011. Ida ne\u2019e akontese prinsipamente tanba hadiak\nagrikultor kiik sira nia produtuvidade agrikola no fo apoiu barak hodi hadiak\nasesu ba merkadu sira, liu hosi Estrada rural sira no hasae produtuvidade. <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Reportazen Francisco JDA Diversifika ekonomia nu&#8217;udar parte importante hodi hamenus kiak iha Timor-Leste, bainhira halo ajustamentu ba inflasaun, dotasaun orsamental ba area importante hirak ne\u2019e tun ona. Iha oportunidade ba governu hodi versifika ekonomia aliened setor petroliu, hodi loke oportunidade empregu iha area sira seluk hosi eknomia, hamenus kiak no enkorajza kreximentu ne\u2019ebe inklusivu no [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":3344,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"om_disable_all_campaigns":false,"_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"amp_status":"","footnotes":""},"categories":[63],"tags":[],"class_list":["post-3343","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-notisia"],"aioseo_notices":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3343","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=3343"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3343\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3345,"href":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/3343\/revisions\/3345"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-json\/wp\/v2\/media\/3344"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=3343"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=3343"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/neonmetin.info\/buletin\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=3343"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}