Reportajen David da Costa
Partidu Frente Revolusionáriu Timor-Leste Independent (FRETILIN), iha nia objetivu katak iha eleisaun parlamentar tinan ida ne’e povu maka manan, signifika se de’it maka ukun, tenke iha objetivu ida atu serví povu, husi kiak no mukit, kore povu husi nakukun la’os dudu povu ba iha nakukun no la’os atu manipula fali povu.
“Ita nia objetivu iha 2023 povu maka tenke manan, signifika saida, se de’it maka ukun rai ida ne’e, tenke iha objetivu ida atu serví povu, la’os atu manipula povu, se de’it maka ukun rai ida ne’e, tenke iha objetivu ida, atu hasai povu husi kiak no mukit, kore povu husi nakukun, la’os dudu povu ba iha nakukun nafatin,” dehan Sekretáriu Jerál FRETILIN, Dr.Marí Alkatiri bainhira halo konferénsia imprensa iha Hotel Timor, Kuarta 10/05.
Nia salienta, se de’it maka ukun rai ida ne’e, tenke hatene hasai povu husi nakukun, atu povu bele sai husi mukit no kiak, tenke iha seriedade atu iradika kiak, kombate probreza, iradikasaun ba pobreza. Iradika kiak so bele akontese bainhira halo kombate, ida ne’e maka FRETILIN atu halo.
Nia hateten, kampaña FRETILIN nia agora ne’e, la hanesan kampaña ida uluk sira ne’e, FRETILIN nia kampaña ne’e mai ho politika mudansa, mai ho programa ida mudansa, mudansa profunda atu hadi’a estadu ida ne’e, atu sai loloos estadu direitu demokrátiku, atu hadi’a instituisaun estadu ida ne’e, atu hadi’a sistema edukasaun, saude, agrikultura no diversifika ekonomia.
“FRETILIN la manipula povu, FRETILIN buka hamutuk ho povu, aprende ho povu, ita hakbiit konesimentu ba povu ne’e maka FRETILIN. buka hamutuk ho povu atu komprende didi’ak povu nia halerik, liu tiha ona 20 anos ita Restora Indepedensia, ita hetan rekoñesementu internasionál ba ita nia Independénsia, ita proklama iha 28 Novembru tinan 1975,” nia esplika.
Iha ona tinan 20 resin, “Ita gastu ona osan fundu minarai, 16 ribu juta, maibe ita nia povu sei halerik nafatin, loos tempu ona para halo balansu, lideransa tomak tenke aseita halo balansu, halo balansu saida maka ita halo ona, sa rezultadu maka ita hetan, para bele hamutuk hateke ba oin, hadi’a saida maka ita tenke hadi’a, hari forsa ida ita tenke hari, hametin saida maka ita tenke hametin, haburas saida maka ita tenke haburas, i habelar ba Timor-Leste tomak saida maka ita tenke habelar”.