Reportajen Joanina Casemiro
Grupu Estudante no Juventude Munisípiu Lautem (GEML) fo apoiu ba Dr.Fransisco Guterres Lú Olo atu re-kandidata a’an ba iha eleisaun Prezidente Repúblika períodu 2022-2027.
Liu husi konferénsia imprensa ne’e Porta Voz Vidaligia de Jesus Sanches hateten ita hotu hatene katak Timor-Leste opta Estadu de Direito no multipartidarızmu nu’udar prinsípiu fundamentál ne’ebé konsagra ona iha K-RDTL artigu 7. Ho nune’e partidu barak mosu hodi konkorre iha eleisaun periódika tuir lei haruka.
“Hahu hosi 2002 too ohin-loron, ita haree katak kargu Prezidente Repúblika sempre troka kada períodu, no iha kada períodu mós ita hasoru problema bo’ot ne’ebé akontese hanesan akontesimentu krize polítika no militár iha tinan 2004, 2006, 2008 no 2015”, dehan Porta Voz Vidaligia ba jornalista sira iha Jardim 5 de Maio Colmera 07/07.
Nia dehan ita hakarak Prezidente ida-ne’ebé mak iha sentidu de estadu no hakru’uk de’it ba konstituisaun RDTL no nia konxiénsia nu’udar servidór pátria no povu Timor-Leste ho valór no prinsípiu rezisténsia luta ba libertasaun nasionál nian, “ho ida-ne’ e ami nu’udar Grupu Estudantíl hosi Munisípiu Lautem hakarak hamriik hodi espresa demokratikamente ami-nia preferénsia ba kandidatura iha eleisaun prezidensiál tuir mai”
GEML husu ba Dr. Francisco Guterres Lú Olo atuál Prezidente Repúblika atu re-kandidatan aan ba eleisaun prezidensiál períodu 2022-2027.
“Ami fiar katak só úniku Dr. Lú Olo mak firme ho nia pozisaun nu’udar aman nasaun nian, hodi hatudu kapasidade lideransa ba povu ne’ebé nia hadomi tebes. Prezidente Lú Olo ema ida ne ebé hatudu nia konsisténsia no kometimentu iha palku-polítika no mós hatudu domin forte ba nia pátria no mós nia povu. Aspetu ida-ne’e mak povu Timor-Leste presiza hatene oinsá ezemplu ida-ne’e bele habelar hosi familia ida ba familia sira seluk”, dehan Porta Voz.
Dr Lú Olo mak bele hasa’e dignidade estadu nian hodi hamate abut hun koruptór sira ne’ebé hakarak susu-mohu Povu maubere nia riku-soin iha Timor-Leste. Ezemplu mak Lú Olo hatudu duni hodi promulga lei Anti Korupasaun ne’ebé tinan barak subar hela iha gaveta governu anteriór.










