Home Notisia Joven Agrikultor nia Lian: Kapasita no Apoiu atividade Agríkola iha Rural, Hadi’a...

Joven Agrikultor nia Lian: Kapasita no Apoiu atividade Agríkola iha Rural, Hadi’a Irigasaun no Estrada

901
0
joven sira nia lian. [Foto: Adroaldo | 01.05.2023]

Reportajen Adroaldo “Saretukua”

Joven agrikultor sira nia lian ba IX govenu foun mai tenki hadi’a irigasaun, tanba irigasaun barak mak abandona hodi hapara agrikultor halai natar nune’e sira husik de’it. Sira husu mos atu foku ba dezenvolve grupu juventude sira ne’ebé halo atividade agríkola sira iha área rural liu-hosi kapasitasaun, atu sira bele dezenvolve setor agrikultura iha baze ne’ebé fo servisu ba sira nia aan rasik, inklui hadi’a estrada rural hodi fasilita agrikultor sira nia produtu ba merkadu. Husu mos apoiu material hodi ajuda sira nia aktividade no dezenvolve produtu poténsia ne’ebé sira kuda.

Celeste Bui Loco, hosi Munisípiu Bobonaro, Postu Administrativu Maliana, hatete, durante ne’e nia akompña partidu polítiku sira halo kampaña, maibé iha kampaña ne’ebé sira halo maioria lider barak mak la ko’alia konabá dezenvolvimetu ba iha nasaun Timor-Leste, maibé sira ko’alia barak liu mak istória iha tempu pasadu.

Tanba ne’e nia hakarak sujere ba gorvenu foun ne’ebé mai, presiza loke kampu traballu iha Timor-Leste hodi hamenus dezempregu iha nasaun doben ida ne’e. Nia mos husu atu governu dezenvolve setor agrikultura hodi tulun agrikultor sira dezenvolve sira nia produsaun. “Iha setor agrikultura governu presiza tau prioridade liu irigasaun, tanba depende de’it ba udan been, kuandu udan menus mos impktu ba produsaun.”

“Governu presiza tau atensaun liu ba setor agrikultura, tanba setor agrikultura mak hanesan save importante ba povu nia moris, ho nune’e governu presiza halo manutensaun ba irigasaun, presiza fo apoiu hanesan meterial ou ekipamentu hodi haluan iha área setor agrikultura nian, atu nune’e ita nia nasaun labele depende de’it ba importasaun,” dehan Bui Loco, via WhatsApp, 29/04.

Sorin seluk, Romeo Assis Belo, joven agrikultor ida hosi Munisípiu Baucau, hosi grupu JAIOFTL (Juventude Integradu Orgániku Fila Liman Timor-Leste) ne’ebé halo sira nia aktividade iha Suku Hera, Postu Adminisrativu Cristo Rei, Dili, observa festa demokrasi ida ne’e katak, oras ne’e da-dauk iha hela kampaña nia laran, partidu polítiku sira nia program ne’ebé foka ba iha agrikultura menus tebes, tanba ne’e ba oin, nia lori grupu agrikultura no joven kreativu sira hotu hato’o ba governu foun ne’ebé atu kaer ukun hosi 2023 to’o 2028, tau prioridade hodi dezenvolve joven sira ne’ebé halo aktividade agrikultura iha área rural.

“Sujere ba parte governu tau prioridade liu ba iha setor agrikultura, liu-liu tau investimentu fundus iha aktividade agrikultura, liu-liu iha joven kreativu ne’ebé iha rural, la’os atu foka de’it iha nasional maibé sujere katak, karik goevernu ida ne’e mai oin, tau prioridade mos ba formasaun ba grupu ki’ik oan sira ne’ebé ejiste iha área rural, oinsá bele kapasita sira, atu bele hetan koñesimentu ne’ebé máximu hodi bele hasa’e produsaun iha área rural.” Dehan Romeo ba Neon Metin, iha Salaun Delta-Nova, Kuarta-feira, 26/04.

Seluk ne’ebé Romeo konsidera importante mos mak tau fundus hodi hadi’a infrastrura estada hodi fasilita agrikultor sira nia produtu mai merkadu. “Oinsá bele hadi’a estrada ne’ebé rural atu bele fasilita grupu kreativu sira hotu atu bele lori sira nia produtu ba iha merkadu ne’ebé ejiste iha sira nia suku, sira nia munisípiu no transforma mai iha merkadu livre hanesan merkadu nasional iha Taibesi.”

Nia mos husu governu wainhira atu kapasita grupu iha área rura presiza hili ema ne’ebé iha duni kapsidade téknika hodi tun ba área rural fo formasaun ka treinamentu ida ho kualidade hodi kapasita grupu kreativu sira, no bele sente mos dezenvolvimtu ida inkluzivu. “Mai ha’u en nome grupu sira hotu, atu nune’e bele, ema hosi rural mos bele sente saída mak dezenvolvimentu iha ita nia nasaun.”

Parte sorin, Rosita de Jesus membru grupu Romanta, hosi Munisípiu Covalima, Postu Administrativu Fatululik, dehan, sira nia grupu halo aktividade ortikultura hodi fa’an ba Munisípiu Covalima, maibé konsidaun estrada mak ladun di’ak hodi difikulta sira lori produtu asesu ba merkadu iha tempu udan, tanba ne’e lori komunidade nia naran husu ba governu foun atu hadi’a sira nia estrada iha Postu Fatuklulik laran no mai kapital Covalima.

“Haree liu ba estrada tanba Postu Fatuklulik estrada aat, kondisaun ladi’ak. Ami husi grupu Romanta, ami hakiak duni modo, manu. Grupu barak mak iha ne’eba só ke estrada mak difikulta ba Postu Fatululik. Karik IX  govenu agora ukun, ami nia hakarak estrada Postu Fatululik tenki di’ak. Ami fa’an de’it iha Postu Fatululik, tanba tempu udan transporte ba mai ladi’ak,” dehan Rosita ba Neon Metin, 26/04.

Juventude Matias Mali, hosi Suku Aisirimou, Postu Aileu Vila, Munisípiu Aileu, ne’ebé halo hela aktividade ortikultura, hatete, nu’udar sidadaun nia akompaña kampaña eleitoral hosi partidu polítiku sira, tanba nu’udar joven produtivu nia hakarak rona partidu polítiku sira ko’alia konabá investimentu iha setor ortikultura hosi joven sira ne’ebé hala’o aktividade refere, nune’e sira labele depende ba buka servisu maibé kria rasik servisu ba sira nia aan.

“Tuir juventude produtivu iha setor agrikultura, liu-liu ba ortikultura, atu rekomenda hela ba ukun na’in ne’ebé atu hetan asentu parlamentar karik, tau responsabilidade di’ak ba área ortikultura, ne’e para oinsá atu hasa’e ekonomia. Ita ko’alia konabá diversikasaun ekonomia, liu hosi setor agrikultura, sai pontus importante ba iha nasaun Timor-Leste.” Deham Mali, iha Delta-Nova, Kaurta-feira.

Matias hatete, nu’udar juventude ida nia akompaña partidu polítiku sira, sira hato’o promesa furak de’it ba programa sira tan ne’e nia husu atu “aban bairua sira implementa sira nia promesa sira ne’e ka lae, maibé nu’udar juventude hakarak husu ba sira (ukun na’in) nia promesa ne’e tenki implementa, karik sira ukun iha tinan lima oin mai.”

Nune’e, Teresa Carião hosi grupu Teatru Watucarbau, hela iha Aldeia Taradai, Suku Iraben de Baixo, hatete, “ha’u sente durante governu tuan ne’ebé ukun ami nia irigasaun iha parte Postu Administrativu Watucarbau liu-liu Badubu ho Cumoli ami nia rendimentu ki’ik liu, ne’ebé ami husu ba governu, partidu polítiku sira ne’ebé de’it mak iha parlamentar, se karik bele tau prioridade ba ami nia natar sira ne’ebé mak iha parte Cumoli ho Bedubu, tanba natar sira ne’e abandona, tanba de’it irigasaun la iha, ne’ebé ami nia rendimentu durante ne’e la’o ladun di’ak.”

Tanba ne’e nia husu partidu polítiku ne’ebé mak mak kaer ukun atu tau konsiderasaun ba sira nia natar ne’ebé mak abandona nomos ba agrikutor sira, atu nune’e sira nia ai-han no hare sira ne’ebé mak iha atu labele iha de’it iha sira nia postu no suku, maibé lori mos to’o iha munisípiu no nasional.

Nia hatete durante kampaña polítika direita iha sira nia postu no munisípiu, iha partidu polítiku rua ka tolu mak tama ona maibé sira la akompaña tanba ta’uk situasaun ne’ebé ladun estável, tanba ne’e nia husu de’it partidu polítiku ne’ebé sei kaer ukun atu tau matan ba sira nia natar no irigasaun ne’ebé mak abandona hela.

“Ami depende de’it hahan ne’ebé husi rai li’ur, hanesan iha fos saku de’it, mais loloos iha ami nia postu ne’e natar ne’ebé mak barak la halimar, maibé ho raijaun saída mak ami tenki hola hahan sira ne’ebé iha rai li’ur.” Teresa kestiona.

Enkuantu, estudante UNTL, Faculdade Filosofia, Jaime Ximenes husi Aldeia Manucati, Suku Coliati, Postu Administrativu Hatulia A, Munisípiu Ermera, ne’ebé harii grupu Juventude Kreatividade Vanila (JUKVA) hodi kuda vanila hatete, durante ne’e nia akompaña partidu polítiku sira nia mini kampaña no kampaña boot, sira foka ba programa agrikultura no programa seluk maibé barak liu sira konta istória rejisénsia de’it, maibé iha partidu politiku balu ne’ebé hatete katak wainhira povu fo fiar sira sei dezenvolve agrikultura bazeia ba poténsia rai.

“Iha ne’eba Partidu Os Verdes ko’alia konabá ida ne’e nomos partidu CNRT ne’ebé ko’alia atu redus númeru dezempregu iha rai laran, sira tenki kria kampu de traballu entaun kampu de traballu liu hosi sira dezenvolve setor agrikultura. Setor agrikultura ne’ebé sira dezenvolve mak sira iha peskiza konabá rai, ne’ebé halo ita produs produtu ida ne’e, pur ezemplu hanesan Aileu sira hakarak kuda modo metan, modo sira seluk, etc. Ermera aumenta tan poténsia kafé nian ho tan produtu sira seluk liu tan, ema kuda maek, vanila, no hosi parte ba Bobonaro nian sira aumenta konabá promove natar, liu-liu produs haree sira, atu halo produsaun sai fali fos para bele distribui.” Dehan Jaime iha entrevista ho Neon Metin, 25/04.

Nia hatutan, sira nia programa hirak ne’e di’ak maibé sei hein, ida ne’e sira sei dezenvolve duni ka lae bainhira kaer ukun, tanba dala barak ukun tiha, sira la dezenvolve, povu ejize sira hato’o rajaun oi-oin  de’it.

“Setor agrikultura ne’e importante, tanba ohin loron Timor-Leste depende hela ba fundu petrolíferu, la iha tan meius seluk mak ita hetan osan hosi ne’eba, entaun nu’udar jerasaun foun ita tenki luta maka’as atu bele dezenvolve setor agrikultura, atu nune’e ita labele monu iha ekonomia, pur ezemplu ita nasuan Timor-Leste agora tama da-dauk ona ba Ázia, agora ita nia produtu lokal saída mak ita lori ba kompete iha merkadu livre ida ne’e.” Jaime preokupa.

Nia dehan, dala barak Timor-Leste depende hela fos husi rai li’ur, no ita Timor seidauk iha produtu idéntiku seluk, ita so iha produtu kafé de’it, ita iha produtu seluk maibé ita seidauk iha identifikasun konabá ida ne’e. Ita iha produtu hanesan batar maibé ita mos seidauk iha armazenamentu ida ne’ebé bele konserva ita produtu refere.

Print Friendly, PDF & Email

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here