Home Notisia La’o Hamutuk husu hametin transparénsia, efisiénsia fiskál, no prioritizasaun sosiál iha preparasaun...

La’o Hamutuk husu hametin transparénsia, efisiénsia fiskál, no prioritizasaun sosiál iha preparasaun OJE 2026

579
0

La’o Hamutuk dirije karta aberta hodi apresia esforsu Governu tomak, liu-liu Ministériu Finansas, ba preparasaun proposta Orsamentu Jerál Estadu (OJE) 2026. Hafoin prosesu balun, dezde kedan husi fulan Fevereiru to KROP iha dia 20 de Agostu, ami hakarak énfaze rekomendasaun balun bazeia ba ami nia monitorizasaun no analiza konstrutiva, tuir prinsipiu polítika fiskál ne’ebé tenke transparénsia, promove partisipasaun sidadaun, no haforsa sustentabilidade, prioridade sosiál no ekonomia ne’ebé fundamental ba povu nia situasaun moris.

Nune’e, La’o Hamutuk submete rekomendasaun konstrutiva atu kontribui ba polítika fiskál ida responsavel, hametin transparénsia, promove partisipasaun sidadaun, no asegura prioridade sosiál fundamentál.

iha karta aberta ne’e La’o Hamutu rekoñese progresu servisu no esforsu Ministériu Finansas ho ekipa tomak tanba publika dokumentu sira: Aprezentasaun husi Jornada Orsamentu, Deklarasaun Estratéjia Orsamentál, Sirkulár Preparasaun Orsamentu, no Relatóriu Konsulta Sidadania. Maske ne’e, seidauk konsolidada iha nivel ministériu sira no instituisaun autónomu estadu nian, tanba seidauk eziste mekanizmu sistemátiku atu garante transparénsia didi’ak no partisipasaun efetiva.

Prosesu orsamentál aléinde tenke bazeia ba Konstituisaun RDTL ne’ebé konsagra prinsípiu governasaun di’ak, transparénsia no partisipasaun sidadaun, tenke refleta mós ba lei no dekretu lei komplementár sira hanesan Lei Orsamentu no Jestaun Finanseiru, inklui respeitu ba prinsipiu no padraun internasionál ne’ebé estadu opta. Inklui Open Budget Survey (OBS), padraun OCDE no boas prátika internasionál seluk. Governu/estadu kompremetidu ho konvensaun oin-oin, tanba ne’e nudár obrigasaun atu halo tuir, tanba ne’e fundamental tebes atu aumenta kredibilidade fiskál nasaun nian, promove responsabilidade no konfiansa públiku, hodi inklui iha pratika di’ak no apresiasaun iha nivel internasionál.

Iha kontestu fiskál atuál, deklarasaun estratéjiku 2026 prevee tetu orsamentál Billiaun $1.85 ho redusaun 13% kompara ho OGE 2025, maske nune’e ami rekoñese aprovasaun sempre la refleta ho tetu fiskál ne’ebé governu promete iha kada tinan. Nune’e nesesita rasionalizasaun despeza, foku ba diversifikasaun ekonomia, no balansu entre dixiplina fiskál ho justisa sosiál. 2

Evita hodi fó prioridade no gasta osan boot ba projetu boot sira ne’ebé sei fó impaktu negativu ba aspetu sosiál, ambientál no kulturál, hanesan Projetu Tasi Mane inklui mós Projetu Mineiru sira, maske projetu sira ne’e hanesan oportunidade atu hetan retornu maibé gastu billiaun $17 husi Fundu Petrolíferu seidauk konsege kria baze ekonomia ida forte no kontinua halo ita nafatin depende ba Fundu Petrolíferu.

Relatóriu konsulta sidadaun mós hatudu prioridade urjénsia sira: Kuidadu saúde no ai-moruk iha área rural, edukasaun ho kualidade, bee-hemu no saneamentu, no agrikultura reziliente.

Bazeia ba análize ne’e, La’o Hamutuk hato’o rekomendasaun prinsipál sira:

Governu tenke prioritiza despeza, atu identifika saida mak esensiál, saida mak sai opsionál, no saida mak nesesáriu liu atu responde ba kondisaun real ne’ebé TL enfrenta hela, liu-husi halo avaliasaun rigorozu ba pedidu ministerial sira tuir pakote fiskál disponivel.

Halo avaliasaun ba ezekusaun, rezultadu, atinjementu no mudansa husi intervensaun kada ministériu, ho nune’e bele re-avalia proposta adisionál husi KROP

Uza Fundu Petrolíferu hodi investe iha setór produtivu iha rai laran hanesan; Diversifika produsaun (atu la depende de’it ba hare no batar), reforsa pratika agrikultura di’ak ho sustentável (agrikultura familiár), hametin indústria prosesamentu produtu husi agríkola, peska, pekuária no produtu floresta hodi aposta lolos ba pratika diversifikasaun ekonomia ne’ebé sustentável, inklui turizmu komunitária no indústria transformadóra sira.

Tetu no halo analiza ho rigor ba investimentu iha Tasi Mane no mineiru ne’ebé sei gasta osan boot no la sustentável hodi sakrifiika setór produtivu ne’ebé sustentável.

Hametin publikasaun sistemátiku dokumentu orsamentál hotu, atu públiku bele asesu. Hametin mekanizmu partisipasaun sosiedade sivíl, academia, mídia no entidade relevante sira.

Rasionaliza despeza públika no rediresiona ba prioridade sosiál fundamentál. Rejeita proposta adisionál ne’ebé kompromete sustentabilidade fiskál. Promove reforma fiskál estruturál hodi hamenus dependénsia ba Fundu Petrolíferu.

La’o Hamutuk  husu ba Primeiru Ministru, Xanana Gusmao katak iha tempu desizivu ida-ne’e, Primeiru Ministru nian lideransa krusiál, atu garante katak OJE 2026 sai instrumentu loloos ba dezenvolvimentu inkluzivu no sustentável, hanesan Sua Exelénsia hato’o iha enkontru Jornada Orsamentál 2026, katak Orsamentu Jerál Estadu la’ós de’it instrumentu finanseiru maibé mós instrumentu moral atu esforsu hodi oferese bem-estar ba povu. La’o Hamutuk re-afirma ami nian disponibilidade atu kontinua monitoriza, análize, fahe dadus no rekomendasaun sira nudár meius apoia ba desizaun polítika ne’ebé prudente no reziliente liután ba futuru Timor-Leste.

Print Friendly, PDF & Email

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here