
Reportazen Marcio Morato Pinto
Mata Dalan Institute (MDI) hetan suporta hosi Oxfam ho Professor Brett Inder, hosi Monash University hodi halo peskiza konaba impaktu hosi pandemia COVID-19 ba seitor informal.
Liu hosi lansamentu peskiza, indetifika katak Pandemia COVID-19 iha tinan-2020 lori ona dezafiu lubuk-ida ba ekonomia global no Timor-Leste afetadu ona iha maneira oioin. Ho kazu lokál sira hosi infesaun ne’ebé identifika durante fulan Marsu 2020, governu responde ho intervensaun saúde lubuk-ida, atu koko no identifika kazu sira no hamenus risku propagasaun.
Timor-Leste impoin restrisaun lubuk-ida ba atividade ekonómika no moris loroloron nian, liuhosi série Estadu Emerjénsia (EE) durante fulan balu, ne’ebé hahú iha loron 28 Marsu 2020, problema ne’ebe povu hasoru mak negosiante sira laiha rezerva finanseira, atu supera lakon derepente ba rendimentu ka asesu ba merkadu sira.
Rezultadu hosi peskiza ne’ebe halo hosi MDI ho Oxfam hatudu katak setór informál iha Timor-Leste iha faze dezenvolvimentu Timor-Leste, ekonomia bele karakteriza hosi persentajen boot hosi adultu sira ne’ebé ho idade-traballu ne’ebe envolve iha agrikultura eskala-ki’ik nian, ne’ebé prodúz barak ba konsumu-rasik.
Estimativa ideál mak setór ida-ne’e reprezenta atividade ekonómika prinsipál ba maizumenus 60% hosi umakain sira (resenseamentu Timor-Leste 2015). Ekonomia informál la’os-agríkola ne’ebé ho tamañu razoável. Ida-ne’e mak tamañu ne’ebé atu-hanesan ho ekonomia formal nia forsa-traballu naun-governamentál. Ekonomia formál ki’ik maibé buras, ne’ebé domina hosi empregu setór públiku.
Peskiza ne’ebe akumula mai hosi municipiu Aileu Baucau, Ermera, Dili, Liquisa no Manatuto, ho visaun ida atu bele rekupea prosesu ekonomia rai laran nian iha futuru. Iha peskiza hatudu abordajen amostrajen entre feto ho mane, ho nune’e governu bele rekupera no responde preokupasaun ne’ebe populasaun sira preokupa iha atividade ekonomia inklusivu ba setor informal no feto iha agrikultura ho agronegocio
Iha tipu venda mak inklui kios sira mak hanesan vendedor ambulante no faan iha merkadu sira. Hosi dadus ne’e hatudu tipu negosiu no jeneru, iha figura haat hatudu katak 75% hosi negosiu sira iha amostra mak envolve ona iha faan/venda hanesan loke kios, negosiante ambulante ka faan iha merkadu lokal.
Maioria hosi negósiu hirak-ne’e relata katak depende ba fonte pesoál ka familiár ba finansiamentu. Poupansa pesoál mak fonte dominante, ba negósiu liu 50%, ho membru família sira ne’ebé tuir mai sai komún liu, ho 17% hosi negósiu sira ne’ebé depende ba fonte finansiamentu ida-ne’e. Persentajen ne’ebé ki’ik tebes, 9% de’it mak depende ba banku formál sira.
Tuir peskiza refere hatudu katak rendimentu ba seitor informal sira molok krize liu-liu Pre-COVID-19 ka iha nivel normal, rendimentu venda nian relata iha variasaun kada loron bele hetan $10-$30.
Bainhir akontese COVID-19 no estadu emerjensia iha Timor-Leste, iha dadus hatudu katak diaria venda nian durante estadu emerjensia dahuluk no daruak reseita venda maismenus 65% tun duke antes pandemia.
Observasaun hosi peskiza ne’e hatudu katak antes períodu EE, negósiu sira fa’an sasán liu $20 kada loron. Durante EE 1 & 2, negósiu sira fa’an sasán tuun liu ba 12% de’it.
Liu hosi lansamentu refere, Ministru Turismu, Comercio no Industria (MTCI), Lucas do Carmo hateten ita nia nasaun no sosiedade moris iha inserteza boot ne’ebe hasoru obsataklu boot.
“Husi obstakulu ne’ebe iha, bele sai oportunidade mai Timor, oinsa buka atu hadiak, atu identifika faktores sira ne’ebe bele haforça rezilencia atu gradualmente ita fila ba iha situasaun normal foun”, dehan Lucas do Carmo iha seremonia lansamento peskiza iha, Suai Room-Timor Plaza 11/09.
Ministru dehan imporatante tebes atu asegura kontinuidade ekonomia informal no promove desenvolvimento seitor imprasial no redusaun dependencia ba importasaun no estimula konsumisaun, atu nune’e bele konstrui sosiedade no ekonomia ne’ebe investe iha ita nia rai no iha ita nia sosiedade.
*(Marcio Morato Pinto nudar estajiadu iha media RENETIL – Neon Metin)









