
Reportajen Adroaldo “Saretukau”
Kandidatu Prezidente Repúblika Dr. Ramos Horta, sei kria relasaun di’ak ho Parlamentu, Governu no komunidade internasionál, hodi kria sistema bankária ida di’ak ho osan funan ne’ebé ki’ik ,hodi tulun agrikultór, negosiante no setór privadu seluk nia sustentabilidade, nune’e bele hadi’a no hasa’e ekonomia rai laran.
Ramos Horta dehan, sei halo diálogu ho seitor privadu Timoroan, halo diálogu ho sistema bankáriu sira, liu-liu BNCTL, BNU, BRI, Mandiri, ANZ i banku sira internasional, kria kondisaun ba sira ne’ebé mai iha ne’e, por ezemplu banku ruma Korea du Sul ou banku boot ruma hosi Europa para mai hodi investe.
“Ho de’it sistema bankária, liu hosi instrumentu bankária kapitalizadu mak ekonomia bele la’o ba oin. Ha’u la fiar se ekonomia ida iha mundu ke funsiona sein sistema bankária ida ke di’ak. Governu tenki ko’alia ho sistema bankária para hatuun, sira nia (osan) funan ne’e todan demais,” Ramos Horta dehan iha debate kandidatu PR iha Salaun Mahoka, kuarta-feira kalan, 13/04.
Nia hatutan ho krize mundial, krize proveitu, resesaun global ekonómiku, ita kontinua hanehan seitor privadu sira ne’e. Nia dehan la iha líder ida ne’ebé ko’alia ho seitor bankária ida hodi haree ba osan funan ne’e. Horta rasik negosia ho rai selu-seluk, ha’u halo parte iha kampaña mundial, halo kartaun ba dívidas terseiru mundu nian maibé iha Timor-Leste rasik nia la konsege halo ida ne’e.
“Halo banku sira hatuun funan, tanba aas demais oho ekonomia. Apoia seitor agrikultura di-di’ak i apoiu la’os tau osan de’it, tenki hanesan sistema transporte, ba distribuisaun, sirkulasaun komérsiu,” dehan Horta.









