
Reportajen Filomena da Conceição
Atu hameneus lixu iha komunidade nia leet, Ema ho difisiensia (EhD) matan hamutuk 14 hala’o atividade Reziklasen ba Aqúa no Plástiku mamuk sira hodi produs fila fali ba ai-funan, Sandálias no brincos.
Ko’ordenadór gropu unidade haforsa ADMTL, Tomás Watumali, hateten sira tuur hamutuk hodi hamosu hanoin ida hakarak atu reduz lixu iha komunidade nia leet, nune’e ema ho defisiensia sira hili ida ne’ebé mak bele produz ba produsaun inovativu.
“Ami nia grupu ida ne’e harii iha loron 1, fulan Agostu, tinan 2020, ami iha grupo ne’e hamutuk 14 no ami hala’o ami nia atividade produto ida ne’e atu bele reduz lixu iha ita nia rai laran”, dehan Tomás Watumali ba jornalista Neometin iha jardim 5 Maio kolmera, segunda 27/11
Nia haktuir, ninia progresu sira mak oinsá sira transforma plástiku no Aqúa sira ne’ebé mak Komunidade sira soe ba produsaun inovativu. No antes atu produz plástico ida ba ai-funan no brincos sei uza ekipamentus sira hanesan tizora, plástico, Aqúa, no ekipamentus seluk hodi bele tesi atu produz sai ai-funan, brincos no sandálias, nune’e produsaun sira ne’e sei la uza ho makína maibé uza ho liman.
“Grupo, unidade haforsa ADMTL, ami tau naran grupo unidade ne’e hodi bele fiar malu rona malu hodi bele haforsa asosiasaun ADMTL, no bainhira asosiasaun laiha osan ami bele uza osan grupo nian”, Tomás espliak.
Objetivu sira harii kreatividade ida ne’e atu halo prevensaun ba komunidade sira ne’ebé soe foer arbiru, no benefísiu ne’ebé gropu ne’e hetan husi atividade refer mak bele hetan osan oituan husi sira nia produto sira ne’e hodi bele halo ba atividade eskola hanesan transporte no nesesidade lor-loron.
Nia husu ba komunidade sira katak labele soe foer arbiru, no tau lixu iha fatin lixeiru ne’ebé mak governu sira prepara ona, atu nune’e labele fo impaktu ba ema nia saúde no desastre naturais sira.









