Home EduTek MEJD-CNC Fo Formasaun Profesor na’in 101, Matéria Istória Ensinu Báziku no Sekundáriu

MEJD-CNC Fo Formasaun Profesor na’in 101, Matéria Istória Ensinu Báziku no Sekundáriu

780
0
CNC organiza formasaun ba manorin sira. [Foto: Umbelina | 08.02.2023]

Reportajen Umbelina dos Reis

Ministériu Edukasaun Juventude no desportu (MEJD) ho Centro Nasionál Chega (CNC), realiza programa formasaun, hodi tulun manorin sira hanorin konaba matéria istória ho kualidade ida di’ak. Programa ne’e realiza tanba estadu Timor-Leste halo parseria ho ajensia internasionál KOICA.

Diretór Ezekutivu CNC, Hugo Maria Fernandes hateten programa ne’e parseria ho Ministériu Edukasaun oinsá introduz kurikulum sira ba nível eskolar oi-oin, partikularmente iha eventu ne’e ho apoiu polítika hosi MEJD, programa ne’e hahú iha tinan 2022 no apoiu hosi KOICA liu hosi UNESCO, oinsá tulun manorin sira liu-liu matéria istória nian no ekipamentu sira oinsá atu hanorin. Eventu ne’e mai ho orientasaun polítika klaru hosi Ministériu Edukasaun.

“Ita nia objetivu mak oinsá fo kapasidade ba manorin materia istória sira hodi hanorin estudante sira iha nível ensinu báziku no nivel sekundáriu, enkontru ba programa ne’e dala rua, primeiru mak Ministériu Edukasaun halo abertura liu ona, segundu mak agora da-dauk realiza hela”, dehan Diretór Ezekutivu CNC ba jornalista sira iha salaun CNC, antigu Komarka, Balide, 08/02.

Programa refere ne’e faze primeiru hosi munisípiu Dili ho Ataúro. Agora mak halo kompletu tuir hosi munisípiu 13 ho total professores hamutuk 101. Dadus hosi Ministériu Edukasaun totál 700 ital professores ne’ebé mak sei halo fazeadamente, rona hosi sira oinsá durante ne’e introduz konaba matéria istória iha eskola.

Nia informa katak, ba elaborasaun materia manual ne’e ekipa peritu hosi INFORDEPE, no orsamentu orijem apoiu ba programa ne’e mai hosi KOICA ein parseria ho MEJD, UNESCO, CNC, ne’e projetu ba tinan tolu, agora ne’e tinan primeiru nian. Komponente orsamentu totál ne’ebé estadu Timor-Leste asina ho KOICA ne’e 4.75 milloens.

Iha fatin hanesan Diretór jerál MEJD, Raimundo Jose Neto ba formasaun loron rua ne’e nia dejeja ba professor sira vontade di’ak, partisiasaun ativu hodi aprende buat balun no troka esperiénsia ba malu hosi eskola ida ba eskola seluk, nune’e fila-fali ba ida-idak nia eskola karik hanorin fali estudante konaba matéria istória “Kualidade Edukasaun ba Paz” iha sira nia eskola ho di’ak.

“Tanba durante ne’e sedauk iha manual istória koletivu hosi Centro Nasionál Chega nia dokumentu. Ofisialmente governu mak estabelese rekoñese hosi governu, ida ne’e mak sedauk integra direita iha kurikulum formal edukasaun nian, iha duni istória maibé istória hanesan kotu-kotu, tuir interferénsia ema ida-idak nian, nune’e agora mak atu insere dokumentu ofisial ba iha CNC hodi ba duni iha kurikulum formal,” nia espika.

Nia Konklui katak, da-daun ne’e Ministériu Edukasaun iha planu rua ne’ebé mak hanoin hela atu reforma, halo revizaun kurikulum, por tantu oportunidade di’ak para bele tama kurikulum matéria istória iha ensinu baziku no ensinu seskundáriu, agora ne’e foin munisipiu Dili no Ataúro, depois sei fahe tan ba iha Lorosa’e Sentru Leste Manatuto, Baucau, Lospalos, Viqueque no kada munisipiu ida ema na’in 20.

Print Friendly, PDF & Email

LEAVE A REPLY

Please enter your comment!
Please enter your name here